Fujara sa skladá z 2 hlavných častí: vlastnej píšťaly (píšťalovej trubice)-1 a zo vzduchovodu-2. Píšťaľová trubica je pozdĺžne prevŕtaná. Dolný koniec má otvorený. V spodnej tretine trubice sa nachádzajú tri bočné hmatové otvory.-3. Na jej hornom konci je tónotvorné zariadenie, ktoré zahrňuje klátik,-4 s priečnym kruhovým kanálikom-5, vzducovú štrbinu pravidelného pozdĺžneho tvaru zvanú „prieduch“-6, navrchu uzavretú koženou zádkou -7 a oblôčik hlásnice – 8, s rovnou hranou – 9. Trubica vzduchovodu je na oboch koncoch zapchatá korkovými štoplíkmi – 10. Z jej dolného konca vyčnieva dolný „cencúl“-11 a z horného konca do kruhového kanálika klátika prechádza spájací „cencúl“12. Trubica vzduchovodu je k vlastnej píštale prichytená remienkom, alebo kovovou objímkou – 13.

Výroba fujary
Druh dreva: Baza, jaseň, javor, tis, šípka, agát..
Postup:
Vhodné drevo treba odrezať podľa možností v čase, keď nemá miazgu pred, alebo po vegetačnom období. Za čerstva ho prevŕtame prvýkrát, z oboch koncov. Keď drevo patrične vyschne (min. 1 rok) prevŕtame ho na požadovanú hrúbku, opracujeme z vonka, ohoblujeme tak, aby steny mali pravidelnú hrúbku.
Keď máme vlastnú trubicu píšťaly hotovú, urobíme tónotvorné zariadenie. Oblôčik hlásnice vyrežeme nožíkom a umiestnime ho do horného konca na vzdialenosť dvoch priemerov píšťaľovej trubice. Klátik z lieskového dreva, ktorý ma siahať od horného konca trubice po horný okraj oblôčika hlásnice, napasujeme do trubicového vývrtu. Na prednej stene ho po výške zrežeme (zrezanie klátika a vybranie zvnútra do steny píšťaľovej trubice tvorí vzduchovú štrbinu-prieduch) a po šírke priečne prevŕceme (kvôli prívodu vzduchu zo vzduchovodu). V tejto fáze výroby môžeme vylúdiť základný tón a od neho odvodené alikvótne tóny. Potom upravujeme klátik a hranu, aby tón bol čo najčistejší. Skracovaním trubice prevedieme ladenie fujary na požadovaný základný tón. Potom si rozmeriame bočné hmatové otvory: dĺžku fujary rozdelíme na 14 dielov-„táľov“. Od spodu 2.,3.,4., diel posunieme o šírku vnútorného priemeru smeron nahor, vyvŕtame a vypálime dierky.
Cencúľom spojíme píšťaľovú trubicu a vzduchovod, koženou vložkou utesníme otvor vzduchovej štrbiny.
Ceruzkou si nakreslíme ornamenty, gravírujeme ich nožíkom. Povrch očistíme a plochy ornamentov sa dubovým drievkom napúšťajú lučavkou (zriedená kyselina dusičná), ľudove tiež nazývanou šalvajstrom. Výzdoba sa nechá niekoľko dní vyzrieť. Potom sa povrch fujary vyhladí brúsnym papierom, napustí olejom a nalakuje šelakom.